Aké to je, keď otec číta svojmu dieťaťu?

„Ockov pokojný hlas sa v malej útulnej izbe niesol zvláštne magicky. Akoby hovoril tajomným jazykom… až kým dieťaťu neoťaželi viečka. Pohladil dieťa po hlávke,vstal a ticho za sebou zavrel dvere.“

Aké to je, keď otec číta svojmu dieťaťu?

 

 

O matkách sa už toho toľko naspievalo, nahovorilo aj nabásnilo. Sú to jej láskavé ruky, ktoré tíšia každú detskú boľačku. Otcovia však majú rovnako dôležitú úlohu v rodine. Ani jeden z rodičov nie je lepší alebo dôležitejší, a to práve preto, lebo až ako tím dosahujú maximum.

Dnes sa však predsalen viac pozrieme na rolu otca – otca, ktorý číta svojim deťom či so svojimi deťmi. Čo sa odohráva v tej chvíli, keď sa otec i dieťa skláňajú nad jednou knižkou?

♥ Deje sa úžasná vec. Kameň po kameni – stavia sa pevný most medzi otcom a dieťaťom. A nielen taký ktovieaký most. Vzniká medzi nimi dôvera. Dieťa cíti, že tu otec je práve preňho a že sa naňho môže spoľahnúť.

♥ Verili by ste, že knihy a bezpečie môžu spolu úzko súvisieť? Naozaj, keď otec číta svojmu dieťaťu, vyrovnanosť a pokoj v hlase prechádzajú na dieťa. Cíti, že takto vyzerá bezpečie. Cíti, že toto je pevná a neotrasiteľná chvíľka. Rozprávka ako spojivo medzi otcom a dieťaťom.

♥ Keď otec číta svojmu dieťaťu, nepôsobí to iba na dieťa, ale aj na otca. A silnejšie, než by ste čakali. Dospelí sú už raz takí – uponáhľaní, nervózni, vystresovaní… Ak si však na chvíľku ako otec sadnete k svojmu dieťaťu, zastaví sa aj váš svet. A uvedomíte si mnoho dôležitých vecí.

♥ Dnes sa deti stávajú príliš rýchlo dospelými. Stráca sa sladké a nevinné detstvo. Otec môže byť jeho súčasťou, môže mu pomôcť objavovať etapu, ktorá nasleduje po rozprávkach a správne ho usmerniť. Keď už dieťa pomaly uzatvára detstvo, je neskoro sa mu začať venovať.

Iste aj vám napadne nejedno pozitívum toho, že otec číta dieťaťu. 🙂

Cieľom tohto článku nie je odkryť ich všetky, ale pripomenúť niekoľko, aby ste si na tie zvyšné mohli spomenúť aj vy sami. Otec predsa nemá byť iba pasívnym pozorovateľom, ale tým, ktorý je aktívny vo vzťahu k dieťaťu. Otec môže dať dieťaťu pozitívny vzor, a to nie len čo sa týka vzťahu ku knihám…

“Mám rád, keď si večer ku mne ocko sadne a číta z mojej obľúbenej knihy. Viem, že ma má rád. Raz by som chcel byť ako on…”